Stanovisko SNUS k vyhláseniam Ľubice Trubíniovej k udalosti na JE Mochovce

Mimovládna organizácia, občianske združenie Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS) dôrazne odsudzuje nepravdivé vyhlásenia riaditeľky Greenpeace Slovensko Ing. Ľubice Trubíniovej z 15.5.2003 k udalosti na 1. bloku JE Mochovce (EMO) zo 17.4.2003, ktoré zaváňali šírením poplašnej správy.

Greenpeace využíva všetky možné príležitosti a vyrába aféry, aby pošpinil jadrovú energetiku, ktorá vlani na Slovensku bezpečným, ekonomickým a environmentálne priateľským spôsobom vlani vyrobila viac ako polovicu elektriny. Práve v týchto horúcich dňoch prispievajú slovenské jadrové elektrárne (JE) k vysokému vývozu elektriny do zahraničia, čo výrazne pomáha aktívnej platobnej bilancii SR v poslednom období. Vďaka JE ako bezuhlíkovému zdroju môže SR predávať do zahraničia emisné kredity podľa protokolu z Kjóta.

Tentoraz ale p. Trubíniová prekročila všetky medze. Aj keď používa opatrné formulácie, sú prakticky všetky jej hlavné tvrdenia nepravdivé a vymyslené.

Nie je pravda, že "kvôli nedokonalému tesneniu malo uniknúť rádioaktívne žiarenie". Mimo reaktora neuniklo oproti normálnej situácii žiadne žiarenie navyše, ani žiadny rádioaktívny materiál, lebo minimálne dva zo štyroch tesniacich krúžkov na hlavnej deliacej rovine (HDR) reaktora boli pri tlakovej skúške vyšším ako nominálnym tlakom tesné. Pani Trubíniová, ktorá sa vydáva za najlepšieho odborníka na jadrovú bezpečnosť, hádam ešte nezabudla svoje stavbárske vzdelanie a mohla by vedieť, ako je náročné utesniť HDR na priemere 3,5-4 metrov pri tlaku v reaktore viac ako 12 MPa (120 atmosfér).

Nie je pravda, že "bolo pri tom ožiarených najmenej 10 pracovníkov, ktorí práve v tom čase boli v blízkosti reaktora a dostali takzvanú ročnú dávku rádioaktivity". Pani Trubíniová očividne nemá o konštrukcii a prevádzke JE ani potuchy, keď si myslí, že pri spúšťaní by niekto mohol byť v blízkosti reaktora. Svedčí to iba o jej nevedomosti, čo jej ale nebráni v tom, aby na jadrové elektrárne kydala vymyslenú špinu.

Nie je pravda, že "riskovali bezporuchový chod reaktora, aby splnili termín generálnej opravy". Naopak bolo prijaté zodpovedné rozhodnutie odstaviť reaktor, vyšetriť príčinu a prijať nápravné opatrenia. Prevádzkovateľ o udalosti vypracoval dokonalú technickú správu v rozsahu 31 strán, zapojil do riešenia príčin odborné organizácie a vyhľadal poučenia z podobných udalostí na iných JE. Keby sa takýmto spôsobom riešili poruchy aj na nejadrových zariadeniach, nemali by sme tragédie na lanovkách, výbuchy pyrotechniky, nehody chemičiek, havárie pri ťažbe a preprave plynu a ropy, a iné. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé vedieť, z akých hľadísk si Greenpeace vyberá ciele svojho boja proti údajným ohrozeniam.

Čudujeme sa, že Ing. Trubíniová môže mať k jadrovým elektrárňam tak diletantský prístup. Zúčastnila sa na viacerých debatách o jadrovej energetike a mala možnosť získať v tejto oblasti aspoň základné vedomosti. A svojmu údajnému "dôvernému informátorovi z elektrárne" by sa za jeho bludy mala pekne poďakovať.

Udalosť na EMO bola klasifikovaná stupňom 0 (pod stupnicou) v sedemstupňovej Medzinárodnej stupnici jadrových udalostí (INES) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), takže išlo iba o odchýlku od normálnej prevádzky, t.j. o udalosť s možným výskytom a s úplnou pohotovosťou bezpečnostných systémov; nebola to žiadna nehoda (to sú INES stupne 1 až 3) ani havária (INES stupne 4 až 7).

Typické je, že napriek vyvráteniu jej tvrdení zodpovednými organizáciami (SE, elektráreň Mochovce, Úrad jadrového dozoru) p. Trubíniová svoje tvrdenia neodvolala. Je ľudské sa mýliť a je čestné sa k tomu priznať. Natíska sa otázka, čo týmito nepravdivými útokmi Greenpeace sleduje a v čí prospech takto vystupuje. Nemá snáď v úmysle znížiť tým cenu Slovenských elektrární, a.s. pri ich privatizácii? Alebo morálka, ktorej nedostatok p. Trubíniová tak rada vyčíta pracovníkom jadrovej energetiky, chýba jej? Bolo by načase, aby členovia Greenpeace už konečne ukázali aj úctu k práci iných.

Pri svojich neustálych výzvach na likvidáciu jadrovej energetiky Greenpeace nikdy nepovie, ako by chcel jadrovú energiu nahradiť: obnoviteľné zdroje z kapacitných, technologických a ekonomických dôvodov jadrovú energiu nie sú schopné nahradiť. Môžu pracovať iba občas, a preto musia byť postavené iné náhradné zdroje s prakticky rovnakou kapacitou, využívajú málo koncentrovanú energiu, sú nesmierne finančne náročné, takže prežívajú iba vďaka obrovským subvenciám a povinným vysokým výkupným cenám, a nemajú technologický potenciál na zásadné vylepšenia. Ani nehovoriac o tom, že fotočlánky na obnoviteľnú slnečnú energiu používajú škodlivé materiály, olovené akumulátory na skladovanie elektriny škodia životnému prostrediu a proti 7,5 tisícom veterných turbín na náhradu jediného mochoveckého bloku by ochrancovia určite protestovali prví.

Radšej si ani nechceme predstaviť, čo by nastalo po odstavení JE na Slovensku. Práve súčasná situácia rastúceho dopytu po elektrine v Európe ukazuje silu našej energetiky. Frázy o tom, že je lacnejšie dovážať, ako doma vyrábať, upadajú do zabudnutia a otázka je, odkiaľ budeme dovážať, keď elektrina bude chýbať aj inde, a čím za ňu budeme platiť.

Je zrejmé, že vyhlásenie riaditeľky Greenpeace vyvolalo vo verejnosti obavy. Umelé vytváranie strachu a pocitu ohrozenia verejnosti považujeme za nemorálne a odsúdeniahodné. Riziká vyplývajúce z mediálnych vystúpení pani Trubíniovej tak môžu vyvolať i škody na zdraví ľudí, ktorí nevedia odolávať umelo vyvolanej vlne strachu. Dôrazne protestujeme proti zámernému klamaniu verejnosti!

SNUS je presvedčená, že jadrová energetika bude aj naďalej nenahraditeľnou súčasťou vyrovnaného súboru zdrojov energie, ako trvalo udržateľný zdroj na podporu trvalo udržateľného života.

Trnava, 8. 7. 2003

Ing. Jiří Suchomel, CSc.
predseda SNUS

zpět na úvodní stránku