Príčinou havárie na japonskej JE Mihama bolo prasknutie potrubia

Japonská elektrárenská spoločnosť Kansai Electric potvrdila, že prasknutie potrubia na 3. bloku JE Mihama viedlo k úniku nerádioaktívnej pary o vysokej teplote, ktorá usmrtila štyroch pracovníkov dodávateľa a zranila viacerých ďalších.
Japonské atómové priemyselné fórum (JAIF) pre NucNet uviedlo, že podľa zistenia prevádzkovateľa prasklinou je asi 50-centimetrový otvor v jednom z dvoch kondenzátnych potrubí z uhlíkovej ocele, ktoré majú priemer 56 cm a hrúbku steny asi 1 cm. Prasklina umožnila výron sekundárneho chladiva o vysokej teplote asi 140 st. Celsia na druhé podlažie trojpodlažnej strojovne.
V budove bolo v čase prasknutiu potrubia 221 pracovníkov, ktorí pripravovali nadchádzajúce kontroly plánované na 14. augusta. Zomreli štyria pracovníci, ktorí boli najviac popálení parou, dvaja ďalší sú v bezvedomí a v ťažkom zdravotnom stave a ďalších päť je v zdravotnom stave od malého do vážneho poškodenia. Miesto úniku nebolo v kontrolovanej (rádioaktívnej) zóne elektrárne a pracovníci mali oblečené normálne pracovné odevy.
Podľa JAIF nariadila japonská Agentúra pre jadrovú a priemyselnú bezpečnosť (NISA) štyrom elektrárenským spoločnostiam, ktoré spolu vlastnia 12 blokov podobného projektu ako JE Mihama, aby jej oznámili výsledky zo svojich kontrol potrubí sekundárneho okruhu. Polícia prefektúry Fukui vedie nezávislé vyšetrovanie, či mohlo k havárii prispieť „profesionálne zanedbanie“.
Japonská Sieť jadrovej bezpečnosti (NS net) pre NucNet uviedla, že k prasknutiu došlo asi o 15:22 hod miestneho času, kedy 3. blok JE Mihama bol v normálnej prevádzke. Signál nesúladu prietoku pary a napájacej vody, zodpovedajúci nízkej hladine vody v parogenerátore „A“, vydal signál na automatické odstavenie bloku o 15:28 hod, po čom nasledovalo automatické vypnutie turbíny. Automaticky nabehli systémy havarijného napájania parogenerátorov a zabezpečili dodávku napájacej vody do parogenerátorov.
Prevádzkovateľ Kansai uviedol: „Aj keď to ešte nie je možné potvrdiť, je možné, že oceľové potrubie malo v čase prasknutia nadmerne zväčšený priemer. Je celkom pravdepodobné, že stena potrubia bola opotrebená eróziou od prietoku vody o vysokej teplote a tlaku, čo výrazne zmenšilo hrúbku steny.“ Minimálna hrúbka uvedená v technických štandardoch je 4,7 mm a skutočná minimálna hrúbka časti potrubia v mieste prasknutia bola asi 1,4 mm.
Podľa JAIF prevádzkovateľ v minulosti potvrdil „dobrý stav“ kolien v potrubí na oboch stranách od prasknutej časti, ale nikdy nekontroloval samotnú prasknutú časť, aj keď to plánoval urobiť počas nadchádzajúcich kontrol.
3. blok JE Mihama má tlakovodný reaktor (PWR) o výkone 780 MW, ktorý bol po prvýkrát pripojený na celoštátnu sieť v roku 1976.
Podľa JAIF boli včerajšie úmrtia prvé v dôsledku havárie na prevádzkovanej jadrovej elektrárni v Japonsku. V septembri 1999 zomreli dvaja pracovníci od ťažkého ožiarenia po havárii s dosiahnutím kritického stavu v zariadení Tokai-Mura na konverziu jadrového paliva v obci Tokai v prefektúre Ibaraki.
Vo februári 1999 došlo k prasknutiu rúrky v parogenerátore „A“ na 2. bloku JE Mihama, čo viedlo k malému úniku rádioaktívnych materiálov do atmosféry. Japonská Komisia pre jadrovú bezpečnosť oznámila, že koreňovou príčinou tejto nehody bolo nesprávne umiestnenie dištančných mriežok obmedzujúcich vibrácie rúrok v jednom z dvoch parogenerátorov bloku.
Japonsko má v súčasnosti v prevádzke 53 jadrových blokov, pričom jadro pokrýva približne 25% výroby elektriny v krajine.




Zdroj: NucNet SNUS News

zpět na úvodní stránku