ZPRAVODAJ 5/00

V čísle: - Diskusia k novej filozofii radiačnej ochrany

Jak se konec století blíží, celosvětový jaderný park roste

- IYNC – International Youth Nuclear Congres 2000

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Diskusia k novej filozofii radiačnej ochrany

Seriál těchto článků je převzat z materiálů Slovenské nukleární společnosti.

Výkonný výbor Medzinárodnej asociácie (IRPA) pre och-ranu pred žiarením vyzval členské spoločnosti k zaujatiu sta-noviska k novej filozofii radiačnej ochrany (RO), formulovanej predsedom ICRP prof. R. Clarkom, riaditeľom britskej NRPB. Pre umožnenie širšej diskusie odborníkov k zmenám, ktoré by si nová koncepcia vyžadovala, bol vypracovaný a rozoslaný dotazník s 33 otázkami. Od respondentov sa očakávala odpoveď na 5-stupňovej škále (od výrazne proti do silne za). Dotazníky boli u nás cez WIN Slovakia rozoslané zainteresovaným inštitúciám a pracovníkom.

Autor koncepcie RO vidí súčasné ťažkosti predovšetkým:

Predložený nový systém RO spočíva na rovnakých rádiobiologických, technických a teoretických poznatkoch ako sú-časný. Porovnanie nových kritérií s doterajšími však ukazuje prístup, akým je možné uvedené ťažkosti čiastočne odbúrať. Autor návrhu zavádza tzv. “regulovateľnú dávku“, definovanú ako max. efektívnu dávku, ktorú obdrží jednotlivec pri zo-hľadnení všetkých zložiek ožiarenia a opatrení ochrany pred žiarením. Regulovateľná dávka je charakteristickou referenčnou veličinou, ktorá slúži v radiačnej ochrane k obmedzovaniu expozícií. Jednotný limit regulovateľnej dávky (odporúča sa skôr hovoriť o akčnej úrovni) sa predpokladá v rozsahu 20-30 mSv za rok. Usmerňovanie regulovateľných dávok pod uvedenou akčnou úrovňou by sa uskutočnilo pomocou špecifických vyšetrovacích úrovní (v rozmedzí niekoľkých mSv). Rozlíšenie medzi činnosťou a zásahom by v tom prípade nebolo potrebné.

Nový prístup je založený na princípe, že ak je riziko poškodenia zdravia najviac exponovanej osoby triviálne, bez ohľadu na počet ožiarených, potom je celkové riziko tiež triviálne a netreba stanovovať kolektívnu dávku. Nový koncept predpokladá aj obmedzovanie regulovateľnej dávky na základe jej oprávnenosti, t.j. stanovenia individuálneho prospechu ožiarenej osoby.

Zdôvodňovanie prínosu v systéme RO je v návrhu vyradené a nezapadá do navrhovanej koncepcie. Naproti tomu optimalizácia zostáva zachovaná a zmena systému ALARA na ALARP (as low as readily practicable) sa zdá byť pozitívnym krokom.

Z dosiaľ publikovaných materiálov je obtiažne pochopiť novú koncepciu RO. K takému záveru došlo aj prvé diskusné fórum, ktoré zorganizovala česká Spoločnosť pre ochranu pred žiarením 20.1.2000 na Štátnom zdravotnom ústave v Prahe. Vyhodnotenie 30 dotazníkov, z toho 24 zo Slovenska a odborná diskusia vedie k nasledovným záverom:

Niektoré prvky Clarkových návrhov sú veľmi užitočné a predstavujú vítanú príležitosť na zlepšenie komunikácie me-dzi expertami a verejnosťou. Zavedenie regulovateľnej dávky však prináša celý rad nových problémov, napr. nie je možná optimalizácia v intervaloch medzi navrhovanými úrovňami prijateľných dávok pre rôzne činnosti. Použitie v praxi by mohlo byť prijaté až po dôkladnom zvážení možných dôsledkov na praktickú radiačnú ochranu, ako aj na súčasnú legislatívu.

Denisa Nikodémová, ÚPKM

Ako nebezpečné sú nízke dávky?

Debata o lineárnych vs. prahových účinkoch

Pred takmer piatimi storočiami sa popredný európsky fyzik Paracelsus vyjadril, že v lekárstve “dávka vyvoláva účinok“. Teraz naozaj vieme, že takmer neexistuje žiadny environmentálny činiteľ, ktorý vo vysokých dávkach nie je nebezpečný - aj keď môže byť prospešný alebo dokonca životne dôležitý pre zdravie pri nízkych dávkach. Je stále jasnejšie, že činiteľ “ionizujúce žiarenie“, produkujúci reaktívne kyslíkové druhy neodlišiteľné od normálneho metabolizmu, nie je výnimkou z tohto pravidla - na rozdiel od teraz prevládajúceho oficiálneho hodnotenia radiačného rizika od nízkych dávok.

Ohrozenie

Samozrejme niet pochýb o ohrození z radiačných dávok v rozsahu veľa Grayov, zvlášť pri celotelovej expozícii vysokým dávkovým príkonom. Okrem takýchto vysokých ožiarení ba-níkov a rádiológov v minulosti, bolo zvýšenie rakoviny medzi tými, čo prežili japonské atómové bombardovanie, asi 5% a asi 30 ľudí zomrelo za 12 rokov po Černobyle na symptómy ožiarenia a na rakovinu štítnej žľazy vyvolanú radiáciou. Nie sú však dôkazy akéhokoľvek zvýšenia genetických účinkov u ľudí, ani u tých, čo prežili atómové bombardovanie.

Dominujúca úloha štúdií japonských osôb, ktoré prežili, je pre stanovenie limitov nízkych dávok predmetom vážnych pochybností. Tu išlo o expozíciu vysokými dávkami a dávkovými príkonmi, komplikovanú dominujúcimi zraneniami tep-lom a tlakom, emočným stresom, zlyhaním sociálnych a zdra-votníckych služieb. Táto situácia je - podobne ako v baniach - ťažko porovnateľná so životom na pracovisku alebo doma.

Ani po Černobyle nebolo zistené žiadne zvýšenie genetických ani somatických abnormalít (okrem takmer vždy liečiteľnej rakoviny štítnej žľazy spôsobenej ožiarením krátkodobým jódom 131).

Po desaťročiach starostlivého výskumu neboli zistené žiadne abnormality, napr. zvýšený výskyt rakoviny, defekty pri narodení alebo skrátenie ľudského života v Číne, Brazílii, Indii, Iráne, atď., kde po dobu mnohých generácií žilo veľa ľudí na úrovniach prírodného pozadia, ktoré prekračovalo priemernú hodnotu (asi 2 mSv) desaťkrát i viac. Naopak vo vedeckej literatúre je veľa článkov o skutočnom znížení počtu rakoviny pri miernom zvýšení prirodzenej úrovne ožiarenia.

Medzi dobre známe patria štúdie B. Cohena, ktorý overoval oficiálnu lineárnu bezprahovú hypotézu (LNT) na základe ožiarenia obyvateľstva radónom v 1 601 okresoch v USA re-prezentujúcich 90% obyvateľstva a zistil výrazné zníženie ra-koviny pľúc so zvýšením úrovní radónu namiesto predpovedaného zvýšenia. Radón v domácnostiach sa tak naozaj môže stať kľúčovou skúškou LNT.

Štúdie potvrdzujú takéto výsledky aj z iných častí sveta, napr. nefajčiarky v bývalých baníckych oblastiach Východného Nemecka mali menej ako polovicu prípadov rakoviny pľúc než v oblastiach s nízkou úrovňou radónu.

Štúdie amerických rádiobiológov o účinkoch röntgenového a gama žiarenia na rakovinu pľúc (pozri obr. 1) potvrdzu-jú, že “dôkazy žiadneho rizika vzniku rakoviny pľúc a dokonca negatívneho rizika, pri malých dávkach ožiarenia sú v roz-pore s linearitou...“

Podobne ako v Hirošime a Nagasaki (kde bol náhodou tiež zistený počiatočný negatívny trend vzniku leukémie s prahovou hodnotou 0,2 Gy), zatemňujúce faktory v údajoch o baníkoch, ako je vdychovanie minerálneho a toxického prachu z rudy, dusíkaté plyny z výbuchov, výfukové plyny z DG, silné fajčenie, atď. neumožňujú preniesť tieto údaje na radón v osídleniach. Napriek tomu sa o to pokúsili, napr. predpisy EPA v USA s limitami až tak nízkymi ako 10 Bq/l vody alebo pre úrovne radónu v domoch v rozsahu 100-250 Bq/m3 v rôz-nych krajinách.

Obr. 1 Relatívne zdravotné riziko v závislosti od dávky

Zložitosť

Začíname chápať zložité biochemické a biofyzikálne procesy na bunkovej a molekulárnej úrovni, ktoré so zvyšovaním dávky ožiarenia vysvetľujú počiatočné biopozitívne a až potom dominantne bionegatívne účinky. Zrejme sú na mierne zvýšených úrovniach ožiarenia povzbudzované opravné a ob-ranné mechanizmy. Niektoré z týchto účinkov sa dajú vysvetliť dobre prebádanou adaptívnou odozvou (znížená radiačná citlivosť organizmov po predchádzajúcom ožiarení), čomu správa UNSCEAR z roku 1994 venuje 400 odkazov na litera-túru, aj keď iné treba ešte študovať.

Lineárnosť

Napriek tomu, že neexistujú dôkazy škodlivých zdravotných účinkov ožiarenia v širokom rozsahu prírodnej expozície alebo mierne nad ňou, mimovládne orgány expertov rozhodli v prospech extrémne konzervatívneho prístupu LNT a s nimi úzko zviazanej koncepcie kolektívnej dávky, napr. ICRP 1990, po čom nasledovali ešte obmedzujúcejšie vládne odporúčania, napr. Smernica EÚ, ktoré sa čoskoro stali v Európe právne záväzné.

Táto koncepcia, pôvodne myslená pre zjednodušenie účtovníctva za obmedzených podmienok, sa pre nadmerne opa-trných regulátorov stala filozofiou “jeden elektrón Ťa môže zabiť“.

Týmto spôsobom, v podstate násobením nuly nekonečnom, boli na severnej pologuli oficiálne vypočítané tisíce alebo desiatky tisíc “ďalších prípadov černobyľských rakovín“. V Nemecku sa ročne vynaloží viac ako 100 000 ECU na vylúčenie jedného man-Sievertu, pričom na individuálnej úrovni sa to prejaví znížením o 0,00001 Sv za rok (čiže asi o 0,5% priemernej prírodnej expozície), napr. na vylúčenie “ri-zikového“ radónu pri sanácii banských oblastí alebo pri dekontaminácii jadrových zariadení.

Dva ďalšie cenovo nákladné príklady súčasného hodnotenia nízkych dávok v Nemecku sú:

Nie je prekvapujúce, že na takéto evidentné príklady plytvania verejnými prostriedkami reagovali poprední vedci, ve-decké organizácie a zodpovední politici. Obmedzený priestor umožňuje citovať iba dva príklady:

Citlivosť

Nemecká ministerka životného prostredia Dr. A. Merkelo-vá, keď v roku 1996 predsedala sumarizujúcej černobyľskej konferencii vo Viedni, múdro poznamenala, že “radiačná cit-livosť spoločnosti vysoko prekračuje citlivosť jednotlivcov“.

Vplyvný americký senátor Pete V. Domenici sa v inauguračnom prejave 31. októbra 1997 v Belferskom stredisku vied a medzinárodných záležitostí vyslovil podrobnejšie: “Regulu-jeme expozície nízkymi dávkami ožiarenia s použitím tzv. li-neárneho bezprahového modelu, ktorého predpokladom je, že neexistuje žiadna “bezpečná“ úroveň expozície. Tento model nás núti regulovať ožiarenie na úroveň približujúcu sa 1% prírodného pozadia napriek skutočnosti, že prírodné pozadie sa v USA môže meniť až o 50%. Na druhej strane veľa vedcov si myslí, že živé bunky po miliónoch rokoch expozície radiácii vyskytujúcej sa v prírode prispôsobili tak, že nízke úrovne môžu spôsobiť iba malé poškodenie, ak vôbec nejaké. V skutočnosti existujú štúdie, podľa ktorých môžu nízke dáv-ky ožiarenia dokonca zlepšovať zdravie. Ročne vynaložíme viac ako 5 000 mil USD na očistku kontaminovaných lokalít Ministerstva energetiky na úrovne pod 5% pozadia. Po prvýkrát vypracujeme štandardy radiačnej ochrany, ktoré vychádzajú zo skutočného rizika“.

Prekážky

Bohužiaľ hladkým a rýchlym zmenám stoja v ceste niektoré vážne prekážky, napr.:

Samozrejme by bolo vysoko nefér viniť vážených vedcov v rôznych národných i medzinárodných poradných orgánoch pre radiačnú ochranu z toho, čo sa stalo s ich dobre uváženými a veľmi konzervatívnymi odporúčaniami počas dlhého zo-stupu týchto odporúčaní do národných predpisov a praktických realizácií. Bohužiaľ tie najdôležitejšie slová v princípe ICRP ALARA (tak nízke, ako sa dá rozumne dosiahnuť so zohľadnením všetkých sociálnych a ekonomických faktorov) sa často ignorujú a z ALARA sa stáva “tak nízke, ako je mož-né dosiahnuť za akúkoľvek cenu“.

Zdá sa teda, že najsúrnejšie z hľadiska prínosov pre daňových poplatníkov, ako aj pre mierové využitie žiarenia vrátane jadrovej energetiky, je potreba znovu posúdiť prínosy a náklady s porovnaním hypotetických rizík od malých dávok ožiarenia s inými reálnymi rizikami od prírodných udalostí i od činností človeka. Financie na kontraproduktívnu nadmernú ochranu by sa mohli lepšie využiť na riešenie vážnych problémov verejného zdravotníctva v rozvinutých krajinách a zrejme ešte oveľa lepšie v rozvojových.

Etika

Kontroverzia o LNT je aj otázkou etiky. Koľko by mala spoločnosť zo svojich obmedzených finančných a ľudských zdrojov venovať na ďalšie znižovanie “rizika“, ktoré ak vôbec existuje, je tak malé, že ho nebolo možné preukázať za desaťročia výskumu na celom svete? A koľko škody sa urobí podporovaním rádiofóbie, od odmietania lekárskeho využitia žia-renia a ožarovania potravín, až po záležitosti svetovej klímy?

Záver

Hypotéza lineárnej extrapolácie z vysokých na nízke dávky ožiarenia bez akéhokoľvek prahu je stále viac spochybňovaná z rádiobiologických, epidemiologických i sociálnoekonomických a etických dôvodov. Je potrebná vedecká analýza prínosov a nákladov vychádzajúca zo skutočného rizika v porovnaní s inými prirodzenými a civilizačnými rizikami. Tá-to analýza by pravdepodobne viedla k podstatnému zvýšeniu dovolenej úrovne “umelých“ dávok ožiarenia, k veľkému zní-ženiu nákladov a k širšiemu prijímaniu využitia žiarenia vrá-tane jadrovej energetiky.

Prof. Klaus Becker, NEW 3-4/1998, s. 29-31

Prišiel čas zamyslieť sa nad problémom nízkych dávok?

Prišiel čas na zásadne nový prístup k otázkam radiačnej ochrany a nízkych dávok obdržaných profesionálnymi pracovníkmi so žiarením a verejnosťou? To je kľúčová otázka, ktorú nastolil R. Clarke, riaditeľ britskej Národnej rady pre rádiologickú ochranu (NRPB) a predseda Medzinárodnej ko-misie pre rádiologickú ochranu (ICRP). Zdravotné riziká spo-jené s expozíciou ionizujúcim žiarením nízkych úrovní sú v poslednom čase predmetom intenzívnej debaty špecialistov.

V apríli 1999 publikovala Americká nukleárna spoločnosť (ANS) zásadné stanovisko, podľa ktorého nie sú dostatočné vedecké dôkazy na podporu používania lineárnej bezprahovej hypotézy (LNT) pre extrapoláciu zdravotných účinkov do ob-lasti nízkych úrovní žiarenia. Tento predmet riešila aj konferencia vo Francúzsku organizovaná Svetovou radou jadrových pracovníkov (WONUC).

Hypotéza LNT predpokladá, že riziká škodlivých účinkov žiarenia sú priamo úmerné, prísne na lineárnom základe, ob-držanej radiačnej dávke, nech už je akokoľvek malá. Táto hy-potéza predstavuje základ súčasných predpisov týkajúcich sa radiačnej ochrany, ale ANS vyzvala, aby bola podrobená pre-skúmaniu expertami z rôznych oblastí. Kritici prístupu LNT osobitne poukazujú na priaznivé účinky nízkych dávok (radiačná hormesis) a na viaceré štúdie ukazujúce, ako expozície žiarením nízkej alebo strednej úrovne podporujú opravné biologické mechanizmy pre DNA i pre poškodenie bunky.

Boli vyjadrené aj pochybnosti týkajúce sa platnosti koncepcie “kolektívnej dávky”, čo má tiež väzbu na LNT, lebo sa sčítajú veľmi malé dávky pre veľký počet jednotlivcov. Niektorí argumentujú, že takéto výpočty môžu byť falošne interpretované pre vytváranie desivých počtov predpovedaných úmrtí.

Na tomto pozadí prof. Clarke napísal článok pre Journal of Radiological Protection, ktorý bol publikovaný britským Fyzikálnym ústavom. Článok “Kontrola expozície žiarením nízkej úrovne: Je čas na zmenu?” obsahuje analýzu dôvodov, prečo je existujúci prístup ICRP spochybňovaný. Hlavná ko-misia ICRP navrhuje revidovaný, jednoduchší prístup založený na koncepcii tzv. “regulovateľnej dávky”. Tá kladie dôraz viac na jednotlivca, než na spoločnosť a článok prof. Clarka uvažuje o tom, aké dôsledky by to mohlo mať pre radiačnú ochranu.

Podľa správy francúzskej Národnej lekárskej akadémie neexistuje žiadne vedecké opodstatnenie plánov EÚ na zní-ženie limitov radiačnej expozície pre verejnosť, lebo “neexis-tujú žiadne odborné argumenty” ospravedlňujúce zníženie li-mitov ročných dávok pre príslušníkov verejnosti v krajinách EÚ z 5 na 1 mSv. Nová smernica, ktorá by znížila aj ročný limit z 50 na 20 mSv pre profesionálnych pracovníkov, ktorí bežne prichádzajú do styku so žiarením, by mala byť zavedená ako zákon v EÚ a v členských krajinách od mája 2000, pokiaľ nevznesie námietky aspoň jedna členská vláda. Podľa akadémie je navrhovaný limit 1 mSv “výrazne nižší než úro-veň prírodného pozadia, ktorému boli vždy vystavené milióny ľudí vo veľkých častiach sveta bez akýchkoľvek zistiteľných negatívnych výsledkov”.

Správa akadémie konštatuje: “Zdravotné riziká spojené s využitím jadrovej energie sa musia porovnávať s rizikami od iných zdrojov energie. Používanie klasických palív produkuje CO2, ktorý prispieva k skleníkovému efektu a produkuje aj chemické polutanty a iné škodliviny spôsobujúce rakovinu. V tomto kontexte sa jadrová energia javí ako jeden zo spôsobov výroby elektrickej energie, ktorý predstavuje najmenšie znečistenie a najmenšie zdravotné účinky na verejnosť.”

Správa akadémie zdôrazňuje nasledovné body:

Nakoniec akadémia oponuje nedávne politické kroky vo Francúzsku, ktoré ministerstvu zdravotníctva odobrali celkovú zodpovednosť za radiačnú ochranu. Podľa nej by radiačná ochrana mala zostať zodpovednosťou kvalifikovaných lekárov a zdravotníckych profesionálov, ktorí sú “celkom nezávislí od akýchkoľvek nezdravotníckych cieľov”.

NucNet Insider č.17, 28.7.1999, News č.276, 30.6.1999

Jadrové zariadenia nemajú škodlivý vplyv na zdravie

Záverečná správa projektu Monitorovanie stavu životného prostredia a zdravotného stavu obyvateľov okolia EBO (VÚJE č. 388/98) dokazuje, že z výpustí ra látok z EBO boli najvyššie hodnoty efektívnych individuálnych dávkových ek-vivalentov pre kojencov i pre dospelých v jednotlivých rokoch min. o 4 rády nižšie než ročný limit pre jednotlivca z oby-vateľstva 5 mSv. Sú to hodnoty zanedbateľné a mnohonásobne nižšie, než je radiačná záťaž od prirodzeného pozadia. Vý-sledky kontroly okolia dokumentujú, že dopad imisnej záťaže prevádzky EBO mal zanedbateľný rádiologický vplyv na ži-votné prostredie.

Zdravotné indikátory, ktoré môžu charakterizovať environmentálne vplyvy prevádzky JE Bohunice, sú menej výrazné ako niektoré socioekonomické vplyvy, napr. spôsob života v meste a na dedine. V oblasti s polomerom 20 km okolo EBO je nižšia relatívna pôrodnosť vzhľadom na relatívne staršie obyvateľstvo, ale aj podpriemerné percento nedonosených detí. Taktiež percento spontánnych potratov je v pásme slovenského podpriemeru. V celej oblasti je podpriemerný po-čet predčasných úmrtí a mimoriadne nízky výskyt chronických ochorení pľúc. Úmrtia na zhubné nádory sú rovnomerne rozdelené, pričom vyššie hodnoty sú v obciach, ktoré sú vzdialenejšie od EBO. Prísnejšie sledovaná oblasť na juhovýchode je väčšinou v pásme slovenského priemeru. Celá oblasť sa javí homogénna z hľadiska vytvárania lokálnych nežiadúcich situácií.

Úmrtnosť pracovníkov JZ na rakovinu v zahraničí

Výsledky britskej štúdie z marca 1999 dokumentujú, že úmrtnosť od všetkých príčin a od všetkých foriem rakoviny je nižšia pre pracovníkov so žiarením v JZ než pre obyvateľstvo. Uviedol to vládny poradný orgán Národná rada pre rádiologickú ochranu (NRPB) a Journal of Radiological Protection. Analýza vychádzajúca z jednej z najväčších svetových štúdií pracovníkov JZ zistila, že riziká sú v súlade s odhadmi uvádzanými inými vedeckými orgánmi, ako napr. Medzinárodnou komisiou pre rádiologickú ochranu (ICRP) a Vedeckým výborom OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR).

Štúdia ukazuje silný pozitívny vplyv na zdravie pracovníkov JZ, lebo ich úmrtnosť od všetkých príčin a od všetkých foriem rakoviny bola nižšia než medzi verejnosťou. Tento “vplyv zdravých pracovníkov“ odráža výber zdravých ľudí na tieto práce a prísne zdravotnícke štandardy na prijatie do zamestnania v JZ.

Intenzity pre rôzne formy rakoviny celkovo a pre viaceré konkrétne typy rakoviny, ako napr. pre rakovinu pľúc, boli menšie než sa očakávalo. Iba pre leukémiu existujú okrajové štatistické dôkazy zvyšujúceho sa trendu rizika v závislosti od radiačnej dávky, pre všetky ostatné typy rakoviny spolu však bolo menej dôkazov tzv. “trendu v závislosti od dávky“.

Analýza vychádza z celoštátneho registra pracovníkov JZ, zriadeného v roku 1976 s podporou ministerstva zdravotníctva v spolupráci s jadrovým priemyslom. V databáze sú teraz zaradené záznamy o takmer 125 000 pracovníkoch. Prvá ana-lýza registra bola vykonaná v roku 1992 a poskytla dôkazy o “vplyve zdravých pracovníkov“. Terajšie dôkazy sú ešte silnejšie. Analýza dáva pracovníkom JZ i ich zamestnávateľom vyššiu dôveru v práce s ionizujúcim žiarením.

NucNet News 115, 13.3.1999

Jak se konec století blíží, celosvětový jaderný park roste

Podle přehledu zpracovaného NucNetem celkový počet jaderně energetických bloků v provozu na celém světe na konci minulého roku mírně vzrostl.

Na konci roku 1999 bylo v provozu celkově 436 energetických reaktorů, což je o dva více než v roce 1998 a pouze o jeden méně než bylo 437 reaktorů v provozu na konci roku 1997. Loňské číslo nebere do úvahy Černobyl-1 a -2, které nejsou oficiálně považovány za provozované. Číslo rovněž neuvažuje Civaux-2 (1450 MW) ve Francii, který byl krátce připojen k síti v prosinci. Francouzští jaderní představitelé uvádějí, že má být trvale připojen k síti na začátku tohoto roku.

Celkové číslo pro výrobní kapacitu jaderných elektráren v roce 1999 mírně vzrostlo na 349 663 MW v porovnání s 348 891 MW v předešlém roce. Celkově čtyři nové reaktory byly připojeny k síti v minulém roce, ale tyto 'zisky' byly sníženy zavření dalších dvou bloků.

India pokročila vpřed na konci roku 1999 se svými 11. a 12. blokem - Kaiga-2 a Rádžastán-3 - které zahájily výkonový provoz v prosinci. To byl rovněž měsíc připojení k celostátní síti Mochovců-2 na Slovensku. Mezitím Jižní Korea uvedla svůj 15. blok - Wolsong-4 - do výkonového provozu. Celková výrobní kapacita všech těchto bloků je 1442 MW.

Největší ztrátou jaderného parku byl švédský Barsebäck-l (600 MW), který předčasně ukončil provoz v listopadu po kompenzačním obchodě se Sydkraft v hodnotě 5.9 miliard švédských korun. Další odstavení bylo v jediné jaderné elektrárně v Kazachstánu - Aktau (70 MW) - kde byl jediný provozovaný blok odstaven čtyři roky před plánovaným datem trvalého odstavení. Německý jaderný park zůstal stejný s 19 bloky přes rostoucí politický tlak na předčasné uzavírání reaktorů, i když nákladná 'švédská zkušenost’ neprošla v Berlíně nepovšimnuta.

Mezitím Asie vstoupila do nového tisíciletí jako silný jaderný hráč zahájením nových výstavbových projektů a dokončení jiných je už na cestě. V Pákistánu se očekává, že druhá elektrárna v zemi, Chashma, půjde do výkonového provozu v prvním čtvrtletí tohoto roku (viz News č. 446, 10.listopadu 1999).

Spuštěné bloky snížily celkový počet jaderných bloků ve výstavbě na 32 ze 36 v roce 1998, i když čísla o výstavbě mají rychle vzrůst v následujících letech. Čína v poslední době oznámila, že zvažuje obnovené návrhy postavit až šest jaderně energetických bloků 1000 MW (viz News č. 23, 21. leden), v březnu minulého roku taiwanský jaderný dozorný orgán dal povolení k zahájení výstavby čtvrté jaderné elektrárny.

Zdroj: Ústředí/ Francouzská komise pro jadernou energii

 

IYNC – International Youth Nuclear Congres 2000

Duben 9-14, 2000 Bratislava, Slovensko

V dubnu letošního roku se v Bratislavě uskutečnila jedinečná akce svého druhu, organizovaná mezinárodní mladou jadernou generací. Mezinárodní kongres mladé jaderné generace v Bratislavě byl první svého druhu a zúčastnily se ho bezmála tři stovky mladých vědců, odborníků a studentů zabývajících se problematikou jaderné energetiky. Jednou z nejdůležitějších částí teto konference byla vzájemná diskuse o současných a budoucích otázkách týkajících se jaderné oblasti, jejímž výsledkem bylo sestavení společného stanoviska týkajícího se této problematiky.

Širší záměr této konference, stejně tak jako její program, byl rozčleněn do několika tématických bloků. Jednalo se hlavně o mezigenerační transfer znalostí a výchovu nových odborníků, politické aspekty jaderné energetiky, bezpečnost a životní prostředí, ekonomie, komunikace s veřejností, jaderná technologie a technologie palivového cyklu. V úvodním bloku přednášek vystoupilo několik předních osobností z této sféry, byli to V. Mourogov (ředitel divize IAEA), E. Adamov (ministr pro jadernou energetiku, Rusko), A. Rising, A. Kadak, C.S. Kang, M.S.R. Samara a J. Suchomel (presidenti Evropské, Americké, Korejské, Indické a Slovenské nukleární společnosti). V úvodním bloku zazněly proslovy těchto osobností a nejvíce nás upoutal příspěvek ministra Adamova, z něhož vyplynulo, že Rusko nadále počítá s jadernou energetikou a pokud se má do budoucna zvýšit její procentuální zastoupení, je to dlouhodobě realizovatelné jen pomocí rychlých reaktorů. S tím také koresponduje záměr výstavby dvou jednotek rychlých reaktorů typu BN 800 (nástupců BN 600), jejichž výstavba byla v roce 1998 licencována ruskými úřady. Tempo, s jakým se tento projekt podaří realizovat, bude ale hodně záviset na množství peněz do něj státem uvolněných. S dalším velice zajímavým příspěvkem vystoupil prezident americké nukleární společnosti A. Kadak, který budoucnost jaderné energetiky vidí v pokročilém reaktoru, ve kterém nemůže dojít k roztavení aktivní zóny díky její konstrukci a ve kterém bude vyhoření tak vysoké, že po vyjmutí z reaktoru bude v palivu jen velmi nízké zastoupení zneužitelných materiálu a toto palivo se bude rovnou bez přepracování ukládat do hlubinných úložišť. Podle autora toto splňuje vysokoteplotní heliem chlazený tak zvaný “pebble bed“ reaktor, jehož aktivní zóna se skládá z válcové nádoby vyplněné grafitem obaleným uranem kulového tvaru.

V dalších tématicky rozdělených blocích vystupovali jednotliví řečníci s příspěvky o dané problematice a probíhala diskuse nad společným prohlášením, jehož hlavní části jsou na internetových stánkách Evropské nukleární společnosti. Kongresu se zúčastnili zástupci téměř ze všech zemí využívajících jadernou energetiku. Z České mladé generace se nás kongresu zúčastnilo šest a to díky příspěvku České nukleární společnosti a Katedry jaderných reaktorů, FJFI, ČVUT.

Závěrem lze konstatovat, že tento mezinárodní kongres splnil svůj účel a ze slovenské strany, jako pořádající země mu byla věnována veliká pozornost, neboť se ho postupně v několika dnech zúčastnilo několik ministrů slovenské vlády. Jedním z důvodů, proč se kongres konal právě tam, je také to, že na Slovensku byl uveden do provozu zatím poslední reaktor. V závěrečném hodnocení zazněl také návrh prezidenta Korejské nukleární společnosti, že by příští konference na toto téma mohla být právě v Koreji. Dnes je již známo, že tomu tak opravdu bude, a to v roce 2002.

Autoři: A. Jansová studentka Katedry jaderné chemie, FJFI ČVUT, členka CYG

J. Křepel student Katedry jaderných reaktorů, FJFI ČVUT, člen CYG

Sídlo ČNS: V Holešovičkách 2, 180 00 Praha 8, cns@troja.fjfi.cvut.cz

Sekretariát ČNS: ČNS- H. Plavcová, Škoda Praha a.s., divize Temelín, 37305 Temelín

Prezident: R. Vespalec, tel.: 0618 81 4608, vespar1.edu@mail.cez.cz

Výkonný sekretář: J. Fleischhans, tel.: 0334 773760, jfleisch@temelp2.skodanet.cz