ZPRAVODAJ 7/99

V čísle: - Novoroční zdravice prezidenta ČNS

- Etika a jadrová energia - materiál biskupské konference belgické katolické církve

- Školicí středisko Kytlice

- Kongres inženýrů

____________________________________________________________________

Vážení a milí,

nejsem příznivcem slavení výročí a podobných příležitostí, ale přesto jsem se rozhodl napsat pár řádek. Ne, neobávejte se, že budu filozofovat o uplývajícím a přicházejícím tisíciletí, měla by to být trochu inventura, trochu přemýšlení o tom, co a jak bychom měli a chtěli.

Ze všeho nejdřív bych rád poděkoval všem, kteří se přičiňují o to, že Česká nukleární společnost funguje a pracuje a že se o ní i trochu ví ve veřejnosti. Ať už se starají o rutinní záležitosti, řekl bych o “životně důležité funkce”, nebo mají na svědomí odborné akce či mediální kontakty. Někdy to jde trochu škobrtavě, někdy trochu ztuha, ale řada věcí je rozjetá snad docela nadějně. Samozřejmě musím poděkovat všem našim individuálním i kolektivním členům, bez jejichž finanční i další podpory bychom svoji činnost dělat nemohli. Vážím si i postojů našich nejzkušenějších, jejichž slovo má svoji cenu a váhu uvnitř ČNS i ve vztahu k veřejnosti a státním orgánům a institucím.

Přemýšlel jsem, jestli to umím říct nějak méně “úředně”, ale vždycky skončím u toho, jak jsme si to napsali do našich Stanov : “Posláním Společnosti je provádět osvětu, napomáhat vzdělávání a šířit objektivní informace z oblasti mírového vyžívání jaderné energie.” Rozumím tomu tak, že bychom měli vytvářet platformu a příležitosti pro setkávání odborníků navzájem, odborníků s veřejností a médii i přispívat k osvětě a vysvětlování kladných i záporných stránek využívání jaderné energie. Právě vztah veřejnosti k jaderné energetice i ostatním aplikacím jaderné energie hraje čím dál větší roli. Musíme být nejen bezpeční ( i podle doposud neexistujících mezinárodních standardů) a konkurenceschopní na trhu s energiemi. Musíme být také přijatelní pro veřejnost. Jaderná energetika asi vždycky bude žít ve stínu Hirošimy a samozřejmě jí na popularitě nepřidaly ani Harrisburg, Černobyl a Tokaimura. Musíme si také uvědomovat, že při prezentacích a diskusích nesmíme lidi zavalit a omráčit přívalem technických faktů a statistik. Je to obtížné, ale ať se nám to líbí nebo ne, musíme se naučit komunikovat na úrovni a způsobem, který jsou naši partneři (i soupeři) schopni akceptovat. V tomto kontextu musím ocenit aktivity občanských sdružení, jakými jsou třeba Selský rozum nebo Jihočeští taťkové. To je přesně to, co je v této chvíli potřebné a účinné. Příjemným překvapením by dokonce bylo, kdyby se podařilo aktivizovat naše “jaderné” ženy. Nejen proto, že ČNS je jednou z mála nukleárních společností, kde WIN (Women in Nuclear), nefungují, ale především je nesporné, že v působení na veřejnost má právě ženský element mnohem větší důvěryhodnost než mužský.

Vraťme se však “do vlastních řad”. Výbor ČNS je přesvědčen , že těžiště našich odborných aktivit by mělo být v setkávání užších okruhů specialistů na seminářích, nebo, abychom byli na úrovni doby, workshopech. V poslední době jsme svědky přímo exploze velkých, někdy až monstrózních konferencí. I takové jsou občas potřebné a naše podniky a instituce by se na nich měly systematicky a cílevědomě prezentovat. Mezinárodní jaderné společenství bohužel stále nemá dostatek seriosních informací “z východu”, a není proto divu, že leckde jsou pak překvapeni, když se dozvědí, jak se u nás věci opravdu mají. Chce to jen překonat snad ostych, snad pohodlnost a samozřejmě naše prezentace musejí mít patřičnou “mezinárodní” úroveň. Není nám přece nic platné, když jsme ve mnoha ohledech srovnatelní s těmi “na západ od našich hranic”, ale povídáme si o tom jenom doma mezi sebou.

ČNS se v poslední době snaží pořádat každoročně pět nebo šest menších specializovaných akcí a jejich většinou dobrý ohlas nám potvrzuje, že je to rozumné. ČNS může podporovat tyto akce organizačně a do určité míry i finančně, ale výbor sám neumí vymyslet všechna potřebná témata. Ta musí přinést život , a proto se obracím na všechny, aby přicházeli s návrhy aktuálních a zajímavých témat. Prostřednictvím svých komunikačních prostředků můžeme obeslat potenciální účastníky a zájemce a můžeme pomoci při pozvání nebo zajištění účasti vyžádaných domácích i zahraničních specialistů. Hrozně rád bych se někdy dožil okamžiku, kdy budeme zavaleni takovou spoustou dobrých návrhů, že některé budeme muset s těžkým srdcem odmítat. Pokud nemáte přímý kontakt na některého člena výboru, jistě znáte adresu našeho sekretariátu, je v každém Zpravodaji.

Abych se vrátil k “novoročnímu” tónu. Přeji všem našim členům i příznivcům hodně dobrých nápadů a námětů pro činnost ČNS, hodně dobrých prezentací v zahraničí, ale ještě víc zdraví a dobré pohody doma i v práci - a samozřejmě neztrácejte optimismus a smysl pro humor. Doufám, že budeme moci společně konstatovat, že se nám ten superkulatý rok 2000 povedl přinejmenším tak, že na něj nebudeme vzpomínat ve zlém nebo s rozpaky.

A držte si palečky, budeme to brzy všichni moc potřebovat!

Váš R. Vespalec

 

Etika a jadrová energia

22.9.1999 bola oficiálne predstavená verejnosti a tlači kniha pracovnej skupiny “Etika a jadrová energia”, vytvorenej biskupskou konferenciou katolíckej cirkvi v Belgicku. Prezentácii predsedal biskup z Bruges Monsignore Van Gheluwe. Kniha zatiaľ existuje len vo francúzštine, ďalej je uvedený jej preložený anglický súhrn.

Energia! Nepochybne má obrovský vplyv na spoločnosť, v ktorej žijeme. Do značnej miery určuje naše bohatstvo, pohodlie a pohyblivosť. Určuje aj cenu, ktorú za ňu musíme platiť: vplyv spotreby energie na životné prostredie.

Energia je univerzálne bohatstvo, ktoré božská Prozreteľnosť poskytuje celému ľudstvu bez ohľadu na kontinenty. Energetické zdroje nie je možné využívať bez dodržiavania morálnych zákonov. Musíme sa starať o kvalitu života našich spoluobčanov, ale aj budúcich generácií. Nemôžeme im budúcnosť urobiť neznesiteľnou, ale ani ju nemôžeme nadmerne obmedziť ani malým počtom škodlivých účinkov. Budúcnosť má naozaj v každom prípade určité neistoty, ktoré v súčasnosti nemôžeme celkom vyhodnotiť. Pri rozhodovaní si nemôžeme byť absolútne istí. Okrem toho negatívne následky by v budúcnosti mohli byť vyriešené novými technológiami alebo ekonomickejšou spotrebou energie.

Pri výrobe energie nemôžeme pripustiť neopodstatnené riziká pre človeka a jeho životné prostredie. Riziká musíme udržať tak nízke, ako je rozumne dosiahnuteľné podľa princípu ALARA, teraz aj v budúcnosti. Riziká, ktoré sú dnes pre nás neprijateľné, nie je možné presúvať do budúcnosti. Znamená to, že rovnaké normy rizika musia byť uplatnené na súčasné i budúce generácie. Ohľad na ľudský život a životné prostredie je jednou z hlavných požiadaviek zviazaných s akoukoľvek ľudskou činnosťou.

Pri výroba energie sa čerpajú suroviny, ktoré nie sú nevyčerpateľné. Na základe preukázaných zásob a spotreby energie v roku 1995 by rôzne typy zásob energie mali stačiť asi na storočie. Tento záver nám pre budúcnosť kreslí dosť pochmúrny obrázok. Aj zásoby uránu sú obmedzené, ale v závislosti od alternatív spotreby je možné zásoby štiepnych materiálov výrazne rozmnožiť (pri využití množivých reaktorov dokonca na 50- až 60-násobok). Zásoby tória sú rovnako veľké ako zásoby uránu a treba ich tiež zohľadniť. Štiepne materiály vrátane tória by v budúcnosti pri výrobe elektrickej energie mohli hrať dôležitú úlohu.

S energiou a surovinami musíme zaobchádzať starostlivo. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby budúce generácie mali k dispozícii dostatočné množstvo surovín a technológie na pokrytie potreby energie. Táto generácia musí riešiť súčasné energetické problémy a robiť potrebný výskum a investovať tak, aby nepresúvala problémy nadchádzajúcim generáciám. Energiu musíme bezodkladne využívať racionálne: je to etický záväzok našej generácie, pretože nedostatok energie znamená ekonomický úpadok a chudobu.

Racionálna spotreba energie znamená nakladať s ňou ekonomickým a účinným spôsobom a systematicky vyhľadávať tie najlepšie spôsoby, ako ju využívať. Ekonomicky alebo šetrne zaobchádzať s energiou neznamená, že by sa kvôli tomu musela znížiť kvalita života. Týka sa to hlavne rozvážneho používania energie. Účinnosť znamená nielen to, že musíme viac získať z využívania energetických zdrojov, ale že tiež musíme využívať ten druh energie, ktorý je najvhodnejší pre konkrétnu aplikáciu so zohľadnením geografických možností a miestnych faktorov. Využívanie energie racionálnym spôsobom je zodpovednosťou každého človeka, je základným cieľom pre dnešok i budúcnosť.

Jedným zo zdrojov energie, ktoré ovplyvňujú náš spôsob života, je elektrina. Čo znamená si uvedomíme iba vtedy, keď sa jej náhodou nedostáva, napr. keď dôjde k poruche v dodávke. Na výrobu elektriny sa doteraz využívajú tri nasledovné primárne zdroje energie:

Fosílne palivá zostávajú primárnym zdrojom celkových dodávok energie vo svete.

Treba si klásť nasledovné otázky:

 

Nemáme v úmysle zaoberať sa každou z týchto štyroch otázok samostatne, lebo sú previazané.

Svetová spotreba energie dosahuje až 8 miliárd ton ekvivalentu ropy (ter) za rok, z čoho 87% je z fosílnych palív, 6% z jadrovej energie a 7% z vodných a obnoviteľných zdrojov energie. Elektrická energia z tejto celkovej energie predstavuje 36% a je rozdelená na 10% z ropy, 16% zo zemného plynu, 38% z uhlia, 17% z jadrovej energie a 19% z vodných a obnoviteľných zdrojov energie.

Geografické rozloženie spotreby umožňuje načrtnúť veľmi ostrý obrázok tohto energetického problému. Severná Amerika a Európa pokrývajú viac ako 50% z tejto spotreby v porovnaní napr. s Afrikou s menej ako 3% pri rýchlorastúcom počte jej obyvateľstva. Porovnajme súčasnú spotrebu primárnej energie na osobu: Severná Amerika 8,1 ter/os, Európa 3,1 ter/os, Afrika 0,45 ter/os. Dokonca aj Čína s 0,72 ter/os, ktorá má populácia 1,2 mld a prechádza rýchlym priemyselným rozvojom, má pred sebou ešte dlhú cestu.

Považujeme takúto situáciu za normálnu? Musíme s tým niečo urobiť, a ak áno čo? Čo sme pripravili alebo aké tvorivé riešenia budú realizované?

Na základe hypotézy mimoriadnej racionalizácie v spotrebe energie sa dá očakávať, že budeme schopní redukovať nie viac ako tretinu našej súčasnej spotreby energie. Aj potom by však pretrvával desaťnásobný nepomer medzi spotrebou energie v Severnej Amerike a v Európe na jednej strane a v rozvojových krajinách na druhej.

Je zrejmé, že rozdiely v spotrebe energie medzi jednotlivými kontinentmi idú ruka v ruke s rozdielmi v bohatstve. Musíme ale venovať pozornosť aj výrazným kultúrnym rozdielom medzi kontinentmi. Možno si tieto populácie neželajú žiť rovnakým spôsobom ako žijeme my. Je ich plným právom rozhodnúť sa v tejto záležitosti sami. Je však našou povinnosťou poskytnúť im možnosť, aby využili naše úspechy dosiahnuté v úrovni hygieny, zdravotníctva, bezpečnosti a materiálneho pohodlia, ktoré sú podstatnými podmienkami pre dosiahnutie blahobytu a bohatstva.

Okrem toho rast populácie bude počas budúcich niekoľko sto rokov prebiehať výlučne na týchto už teraz nedostatočne rozvinutých kontinentoch. Môže to znamenať, že súčasných 6 miliárd ľudí na zemi sa môže zdvojnásobiť.

S uvážením týchto elementov by sa počas budúceho storočia mohla spotreba energie zvýšiť o 300% v porovnaní so súčasnou situáciou. Môže to naša planéta zvládnuť?

Analyzujme teraz vplyv na životné prostredie, ktorý toto zvýšenie energie bude znamenať. Prostredníctvom

 

výroby energie vo veľkom merítku sa do životného prostredia uvoľňujú látky v kvapalnej, plynnej alebo pevnej forme, ktoré môžu mať na ľudstvo negatívny vplyv. Spaľovanie fosílnych palív zaťažuje hlavne atmosféru, ktorá je nesmierne dôležitým zdrojom pre život ľudstva. CO2, NOx SO2, úlety popolčeka a prach sú elementy, ktoré majú osobitne negatívny vplyv. CO2 má vzťah k zmene podnebia od skleníkového efektu. Plyny CO2, NOx SO2, úlety popolčeka a prach môžu vyvolať rakovinu a choroby pľúc. Tieto plyny sú zodpovedné za kyslé dažde, ktoré majú veľký negatívny vplyv na stav lesov a narušujú tvorbu CO2.

Spaľovanie fosílnych palív uvoľňuje ročne do atmosféry asi 27 miliárd ton CO2. Výroba elektriny je zodpovedná asi za 30% tohto množstva. Príspevok jadrovej energie k svetovej výrobe elektriny predstavuje 17%. Ročne to zabráni emisiám asi 2 miliárd ton CO2. Medzi rokmi 1990 a 1995 sa ročné emisie CO2 zvýšili asi o 12%. Všetky vykonané merania doteraz ukazujú výrazné zvýšenie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére.

Počas posledných 20 000 rokov, čo zodpovedá obdobiu medzi poslednou maximálnou hodnotou počas doby ľadovej a rokom 1765, sa koncentrácia oxidu uhličitého prirodzene zvýšila z 200 na 279 ppmv, čo bolo zvýšenie iba o 79 ppmv. Od roku 1765 doteraz sa koncentrácia zvýšila z 279 asi na 364 ppmv. Za toto krátke geologické obdobie 230 rokov sa koncentrácia oxidu uhličitého zvýšila o 85 ppmv. Úroveň CO2 sa medzi rokmi 1765 a 1960 zvyšovala v priemere ročne o 0,2 ppmv a medzi rokmi 1960 a 1995 o 1,3 ppmv za rok.

Činnosti človeka ovplyvňujú životné prostredie 90- až 100-krát krýchlejšie než príroda. Zrýchlené zvyšovanie koncentrácie oxidu uhličitého je znepokojujúce. Rýchlosť, s akou človek ovplyvňuje prostredie, ako aj veľkosť týchto zásahov, sú dôvodom na obavu z nevratných klimatických zmien. Ak budeme pokračovať rovnakou rýchlosťou, zvýši sa koncentrácia oxidu uhličitého do roku 2050 na viac ako 500 ppmv a do konca 21. storočia na viac ako 900 ppmv.

Zrýchlené zvyšovanie koncentrácie oxidu uhličitého je problém, ktorý sa musí vyriešiť v prvom rade a na celosvetovej úrovni. Podľa Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC), čo je organizácia vytvorená v roku 1998 Svetovou meteorologickou organizáciou a OSN, sa pri súčasnej rýchlosti vypúšťania CO2 počas budúcich 100 rokov teplota zvýši o 1až 3,5°C. Jedným z najdôležitejších následkov tohto otepľovanie je zvyšovanie hladiny mora kvôli topeniu ľadových formácií (ľadovcov, arktickej oblasti) a rozťažnosti vodnej masy v moriach. Hladiny morí sa výrazne zvýšia so všetkými negatívnymi následkami na životné prostredie človeka. Vyššia hladina morskej vody osobitne ohrozuje husto zaľudnené oblasti riečnych delt (severná a západná Európa a Juhovýchodná Ázia). Ďalšie výsledky sa predpovedajú ešte obtiažnejšie. Vo väčšine oblastí na zemi sa očakávajú zmeny rozloženia dažďových zrážok, vetra a tepla

Výroba elektriny s využitím jadrovej energie nevyvoláva kyslé dažde a nezhoršuje skleníkový efekt. Za normálnych okolností vedie k malým výpustiam rádioaktívnych látok do životného prostredia a k veľmi nízkym úrovniam ožiarenia verejnosti. Prírodné rádioaktívne pozadie, ktorému sme vystavení a ktoré pochádza od prírodných zdrojov, sa od jadrovej výroby elektriny zvýši iba o jednu alebo dve tisíciny. Môžeme pokračovať v tom, že sa budeme zaslepene pozerať na toto pravdepodobne reálne riziko klimatických zmien v dôsledku emisií spôsobených spaľovaním fosílnych palív? Prečo by sme mali trivializovať toto riziko a súčasne diabolizovať účinky žiarenia nízkych úrovní vznikajúcich pri využívaní jadrovej energie? Účinky nízkych dávok ožiarenia na zdravie ešte nie sú dokonale známe. Musia sa študovať aj vplyvy iných prostriedkov výroby energie. Aj úspory energie môžu priniesť obete. Vypnutie osvetlenia v noci na diaľniciach by napríklad mohlo spôsobiť viaceré dopravné nehody.

Využitie jadrovej energie na výrobu elektriny produkuje rádioaktívne odpady, ale v pomerne malých množstvách. Moderné technológie umožňujú bezpečné skladovanie a uloženie vznikajúcich objemov rádioaktívnych odpadov, bez nebezpečenstva ich styku s životným prostredím a s ľuďmi. Rádioaktivita sa s časom prirodzene znižuje. Značná časť týchto odpadov v skutočnosti stráca svoju rádioaktivitu v pomerne krátkom časovom období.

Problém vyvolaný rádioaktívnymi odpadmi nie je z technického hľadiska väčší než problémy spôsobené odpadmi z priemyslu alebo z domácností. Rádioaktívne odpady bez problémov znesú porovnanie s chemickými a minerálnymi jedovatými látkami, ako sú ťažké kovy, ktoré sa vyhadzujú do prírody. Skutočný problém je hlavne politický a psychologický, týka sa prijímania likvidácie rádioaktívnych odpadov zo strany verejnosti.

V Belgicku, ktoré je veľkým spotrebiteľom jadrovej energie (60% z celkovej výroby elektriny), vedie ročná výroba elektriny z jadra na obyvateľa k produkcii malého množstva nízkoaktívnych odpadov veľkosti plechovky na pivo a veľkosti náprstku vysokoaktívnych odpadov. Je nakladanie s takto obmedzeným množstvom odpadov dostatočne závažné, aby sme sa vzdali jadrovej energie? Podľa nás nie. Robí sa aj výskum bezpečnejších spôsobov konzervácie a zaobchádzania pre iné zdroje energie. Pre jadrové odpady je riziko výrazne obmedzené vďaka prísnym bezpečnostným predpisom.

Argument, že nejaká technológia sa nesmie rozvíjať, pokiaľ nie sú známe a vyriešené všetky jej možné následky na životné prostredie, je nerozumný. Všetky priemyselné aktivity produkujú odpady, dlhodobé nakladanie s ktorými nebolo vopred stanovené.

V porovnaní s inými priemyselnými činnosťami a s uvážením hromadného využívania jadrovej energie (ku koncu roka 1997: 437 jadrových reaktorov v prevádzke vyrábajúcich 17% elektriny spotrebovanej vo svete) môžeme povedať, že bezpečnostná bilancia jadra je veľmi pozitívna. V západných krajinách je jadrový

nezaobchádza s rizikom rovnako dobre. V týchto krajinách navyše existuje skutočná “kultúra bezpečnosti”. Prvoradá starostlivosť o zabezpečení bezpečnosti je prítomná všade. Samozrejme neexistuje nulové rizko a aj v rámci tejto kultúry bezpečnosti zostáva určitá možnosť nehôd a havárií. Ale táto kultúra bezpečnosti naozaj zabezpečuje, že vplyv týchto nehôd alebo havárií je čo možno najviac obmedzený.

Pri príležitosti 25. výročia švajčiarskej JE v Beznau v roku 1994 to kardinál Henry Schwery, arcibiskup zo Sionu, vyjadril nasledovnými slovami:

“Nepoznám žiadnu inú ľudskú činnosť v oblastiach domácnosti, priemyslu, dopravy, voľného času alebo športu, kde by boli riziká vypočítané tak zodpovedne a kde by boli bezpečnostné opatrenia prijímané s takými zárukami ako v jadrovej energetike. Musíme veriť, že sa toto úsilie udrží.”

Georges Charpak, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1992, sa vyjadril rovnakým spôsobom: čo sa týka bezpečnosti, je jadrový priemysel špičkový. Ojedinelé fyzikálne havárie, ktoré sa v jadrovom priemysle stali, nemali nič spoločného s jadrovým charakterom zariadenia. Výroba elektriny v jadre nemala za 45 rokov prevádzky na celom svete (s jedinou výnimkou Černobyľu v roku 1986 v Sovietskom zväze) žiadne smrteľné následky. Katastrofa v Černobyle sa stala v krajine, ktorá podľa Charpaka “už nekontrolovala svoje vlastné inštitucionálne a bezpečnostné štruktúry”.

Počet havárií so smrteľnými následkami v iných technologických, chemických a energetických sektoroch je oveľa vyšší.

Využitie jadrovej energie je oprávnené aj z ekonomického hľadiska. Jadrové palivo ponúka stabilnú a pomerne nízku cenu za kWh. Dôvodom je, že štiepne materiály predstavujú iba malú časť, menej ako 25% z nákladovej ceny kWh. Cena kWh navyše pokrýva všetky ostatné náklady, vrátane vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s odpadmi vrátane ich bezpečného trvalého uloženia.

K jadrovej energii sa pristupuje zaujatým spôsobom, je hodnotená ako nevyhovujúca z dôvodov, ktoré neplatia pre iné priemyselné činnosti. Je neschvaľovanie jadrovej energie pre budúce generácie morálne oprávnené?

Spaľovaním fosílnych materiálov vznikajú odpady. Uhlie, ropa a osobitne zemný plyn sú prvé zo surovín používaných na potravinárske produkty, poľnohospodárske plodiny, zdravotníctvo atď. Budúce generácie nás budú dôrazne obviňovať za to, že sme premrhali tieto dokonalé suroviny takýmto spôsobom. Urán a tórium sa však dajú využívať iba na výrobu energie, okrem nejakých okrajových aplikácií do zliatin v metalurgii. Nebolo by vhodné udržať jadrovú energiu tak, aby jej budúce využitie nebolo vylúčené?

priemysel na čele všetkých priemyselných odvetví z hľadiska bezpečnosti. Žiadne iné priemyselné odvetvie

Súčasné hodnotenie energetickej situácie vo svete nás vedie k záveru, že nasledovná stratégia je dobre zdôvodnená:

Zákaz vojenského využitia jadrovej energie neospravedlňuje zákaz civilných aplikácií. Keď sa vzdáme civilnej jadrovej energie, neodstráni to riziko šírenia jadrových materiálov.

Ľudstvo vo svojom vývoji urobilo nový krok vpred a dodalo nový rozmer svojej zodpovednosti s jadrovou energiou a jadrovou fúziou. Človek pokračuje vo výskume interakcie medzi hmotou a energiou. Pri tom uvoľňuje sily, ktoré budú mať stále širší dopad na celom svete. Debata o jadrovej energii musí byť vedená v globálnom kontexte “zásobovania energiou a spôsobov výroby”. Reakcie v týchto debatách sú často inštinktívne, inými slovami bezprostredné a založené na predsudkoch so silným emocionálnym zafarbením. Ukazujú našu angažovanosť a zaviazanosť, ale neoslobodzujú nás od

hľadania objektívneho úsudku na základe presných faktov a informácií.

Vytváranie radikálneho a nezmieriteľného rozporu medzi jadrovou energiou a postojom k človeku a k životnému prostrediu je nesprávne. Všetky technológie, ktoré sa používajú na výrobu elektriny z akéhokoľvek zdroja energie, majú prednosti i nevýhody a prinášajú určité riziká. Stačí ich porovnať. Z toho porovnania jadrová energia vychádza veľmi dobre.

Teraz je na občanoch, aby sa rozhodovali na základe objektívnych informácií. Pracovná skupina pre etiku a jadrovú energiu diecézy v Bruges si želá prispieť k tomuto cieľu najlepšie, ako bude môcť.

Boh nám dal slobodu organizovať naše životy podľa našich najlepších schopností. Nezbavil nás však našej zodpovednosti k Ním stvorenému svetu, ktorý nám vložil do rúk. Musíme s týmto svetom zaobchádzať ako dobrí rodičia. Alternatívy a rozhodnutia, ktoré ľudstvo prijíma, musia byť v súlade s božským poriadkom. V prvom rade musia mať za cieľ dobro celého ľudstva dnes i zajtra.

Jadrová energia patrí k potenciálom tohto sveta. Ľudstvo je zodpovedné za jej využívanie eticky zodpovedným spôsobom. Prioritu v tomto prípade predstavuje bezpečnosť. Voľba je na nás na základe podrobnej znalosti problému!

---------------------------------------------------------------------

Školící středisko Kytlice

Český svaz vědeckotechnických společností zrekonstruoval objekt v KYTLICI č. 66 u Nového Boru, okres Děčín. Pro využívání platí PROVOZNÍ ŘÁD. Střediska mohou využívat členské organizace ČSVTS (tedy i ČNS) ke svým akcím, ve volné kapacitě může být využíváno i pro rekreaci soukromých osob. Členové ČSVTS a ČNS mají na ubytování výraznou slevu. Dále uvádím výtah z článků I, II, III a IV, IV Provozního řádu, který celý je na vyžádání možno obdržet od výboru ČNS (paní Hana Plavcová).

Článek I. - Rozsah platnosti

Školicí středisko slouží pro pořádání školení, kurzů a ostatních akcí a pro ubytování jejich účastníků. V době, kdy není využito pro uvedené akce, mohou je využívat zájemci pro rekreační účely.

Článek II. - Pronájem prostor

Pronájem prostor pro školení a případnou rekreaci zajišťuje pověřený pracovník Českého svazu VTS. Objednávky přijímá do tří týdnů před termínem pořádání akce nebo zajištění rekreace, předává je správci střediska k zajištění, správce střediska pak rozhoduje o využití volné kapacity, kterou nevyužije Český svaz VTS, dalšími případnými zájemci.

Úhrady za ubytování musí být provedeny v pokladně Českého svazu VTS, na základě dokladu vystaveného pracovníkem pověřeným obsazováním kapacity střediska, do dne konání akce, případně nástupu na rekreaci. Správce střediska inkasuje poplatky za ubytování od osob, které sám ubytoval v případě volné kapacity. V ostatních případech je objednatel povinen uhradit poplatek dle ceníku. Storna objednávek mohou být přijata pouze ze závažných pracovních nebo osobních důvodů.

Článek III. - Vstup do školicího střediska

V objektu školicího střediska je možnost zaparkování pro 10 osobních automobilů.

Článek IV. - Povinnosti správce objektu

zajišťuje v případě zájmu pronájem prostoru pro školení a ubytování ve středisku (pouze volných kapacit, které neobsadil Český svaz VTS do tří týdnů před termínem akce nebo požadavku na ubytování.

provádět výběr úhrad v hotovosti za pronájem a ubytování ve výši stanovené ceníkem, v případech, kdy sám zajišťuje pronájem volných kapacit.

 

 

 

 

Článek V. - Povinnosti hostů školicího střediska

Ubytovaní hosté si zajišťují úklid pronajatého pokoje a jeho příslušenství, při nástupu si povlečou lůžkoviny a při odjezdu použité lůžkoviny svlečou. Pro zajištění úklidu je u správce střediska k dispozici vysavač a úklidové prostředky.

CENÍK pronájmů a ubytování

Pronájem:

zasedací místnost pro 20 osob

120,- Kč/hodinu

vč. 5% DPH

Ubytování

- při akcích

- při soukromém pobytu

členové členských organizací ČSVTS (na objednávku potvrzenou čl. organizací):

ostatní zájemci:

Poplatek při zrušení objednávky (bez závažných důvodů)

90,- Kč/noc/osobu vč.22% DPH

 

 

120,- Kč/noc/pokoj

vč. 22% DPH

350,- Kč/noc/pokoj

vč. 22% DPH

100,- Kč. (vč. DPH)

Případné vybavení technikou, je nutno dohodnout se správcem předem

Ke všem uvedeným sazbám za ubytování je připočítávána částka 10,- Kč/den (vč. 5% DPH) za každé obsazené lůžko v pokoji, jako poplatek za služby (praní lůžkovin, úklid společných prostor atd.)

Jsou zde celkem dva a dva standardní pokoje v 1. a 2. patře s vybavením: kuchyň s vařičem, ledničkou, varnou konvicí, běžným nádobím a příbory, třílůžkové, jedno křeslo (jako přistýlka), stůl + 4 židle, komoda, šatní skříň, televizor, sprchový kout a WC.

Jeden pokoj ve 3. patře se čtyřmi lůžky a křeslem, televizor, komoda, sprcha a WC, kuchyňka - bez vařiče a lednice.

V přízemí je jednací a společenská místnost, vybavená jako standardní pokoje, ale bez lůžek, pouze s osmi křesly (možnost rozložení na provizorní lůžka), stoly a židlemi, televize.

V objektu i možnost levného stravování. V obci jsou ještě 3 restaurace.

Zpracoval: Ing. Jiří Fleischhans

Kongres inženýrů

V průběhu Světové výstavby EXPO 2000 v Hannoveru 19. - 20.6.2000 se uskuteční světový kongres inženýrů. Českému svazu vědeckotechnických společností (a členům jeho členských organizací) byla nabídnuta možnost účasti za poloviční cenu, tj. 345 euro, která zahrnuje účast na kongresu, obědy na něm, vstup na EXPO a odborný doprovod na výstavbě. ČSVTS nabízí zájemcům autokarový zájezd do Hannoveru s odjezdem 18.6. a návratem pravděpodobně 22.6.2000.

Žádáme případné zájemce o vyjádření/předběžnou přihlášku, pokud možno do konce roku 1999 nebo nejpozději v prvním týdnu roku 2000 na adresu sekretářky ČNS paní Hany Plavcové.

Pro informaci o zaměření kongresu přikládáme výpis obsahu bulletinu, který na vyžádání zájemcům zašleme.

The World Engineers´ Convention as "technical preliminary event" for the EXPO 2000

The 5 Professional Congresses of the World Engineers´ Convention:

The Goals of the World Engineers´ Convention

The Regulatory Bodies of the World Engineers´ Convention

Outline of Events of the World Engineers´ Convention

Inquiries

VDI Verein Deutscher Ingenieure - The Association of Engineers,

Christian Schiffers, Co-ordination World Engineers´ Convention 2000,

PO BOX 10 11 39, D-40002 Duesseldorf, Germany, Tel.: +49(0)211-6214-513,

Fax +49(0)211-6214-156, e-mail: wec-expo 2000@vdi.de, Internet: http://www.vdi.de

Zpracoval: Ing. Jiří Fleischhans

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vážení čtenáři

Výbor České nukleární společnosti a redakce Zpravodaje si Vám u příležitosti Nového roku ba i staletí a tisíciletí (definitoricky) dovolují popřát: